Stanovisko k usmerneniu Ministerstva školstva

Ako občianske združenie, ktoré sa viac ako 12 rokov venuje problematike Aspergerovho syndrómu a autizmu, pričom naši odborníci a odborníčky majú všetci priamu osobnú skúsenosť nielen s výchovou detí s touto odlišnosťou, ale aj s vlastnou skúsenosťou, pričom prinášame a presadzujeme najaktuálnejší, vedecky podložený afirmatívny prístup zameraný na podporu potrieb osôb s týmto typom znevýhodnenia, považujeme za potrebné vyjadriť sa k prebiehajúcim diskusiám a návrhom v oblasti začleňovania žiakov s neviditeľnými znevýhodneniami v inkluzívnom vzdelávaní. 

V uvedenom usmernení MŠVVaM SR sa uvádza ( str.9) : „V  prípade žiaka s výlučne psychickými ťažkosťami sa odporúča poskytovať vzdelávanie v dennej forme štúdia prostredníctvom IVP. Individuálne vzdelávanie podľa § 24 ods. 2 písm. a) školského zákona nie je v tomto prípade vhodným riešením, pretože psychické ťažkosti samy osebe spravidla neznemožňujú úplnú fyzickú účasť žiaka v škole, ale vyžadujú skôr primerané nastavenie podporných opatrení. Dlhodobé prerušenie priameho kontaktu so školským prostredím a spolužiakmi môže naopak viesť k zhoršeniu psychického stavu žiaka, prehĺbeniu pocitu izolácie alebo strate dennej rutiny a stability, ktorú mu škola prirodzene poskytuje.“

https://www.minedu.sk/usmernenie-k-formam-upravy-skolskej-dochadzky-ziakov-zakladnych-a-strednych-skol/

Námietky:

Medzi žiakov s výlučne psychickými problémami patria žiaci s depresiami, úzkosťami, ADHD, s poruchami autistického spektra, fóbiami a podobne. V usmernení je toto odporúčanie zvýraznené v rámčeku ako dôležité, pričom mu predchádza veta: „vždy je potrebné individuálne posúdenie jeho situácie (žiaka) na základe záverov odborných vyšetrení.“

Máme za to, že 

1. Posúdenie zdravotného stavu lekárom má prednosť pred názorom centra poradenstva a prevencie a/alebo školy
2. Generalizované vyjadrenie o situácii žiakov s psychickými ťažkosťami nezodpovedá rôznym typom foriem a závažnosti psychických ťažkostí žiakov a ich individuálnym potrebám z hľadiska prevencie aj začleňovania
3. Vyňatie tejto heterogénnej skupiny žiakov z možnosti využívania uvedeného typu individuálneho vzdelávania  a jeho nahradenie formou IVP je diskriminačné

Ako dôležité by teda malo byť uvedené práve tvrdenie o posúdení lekárom. 

Odôvodnenie:

§24 a) školského zákona – individuálne vzdelávanie zo zdravotných dôvodov umožňuje rodičom žiakov a škole flexibilne nastavovať dieťaťu rozsah pobyt v škole vzhľadom na jeho momentálny psychický stav. Stanovené minimum 2 hod týždenne neznamená, že daný žiak nemôže tráviť v škole dlhší čas, spravidla sa v praxi využívajú rôzne rozsahy až po 4 hod denne. Táto forma plnenia školskej dochádzky je úspešne využívaná žiakmi s rôznymi formami porúch autistického spektra, ADHD, Aspergerovho syndrómu od roku 2008 kedy bola do zákona vložená.  

Výhodou je aj to, že nevzniká veľký počet vymeškaných hodín, a už zo samotného zákona vyplýva, že dieťa nemôže byť skúšané komisionálne. V školách to funguje na nastavení foriem hodnotenia v čase, keď ten žiak je tam prítomný, alebo individuálnou formou. Taktiež je to flexibilita podľa aktuálnych potrieb žiaka, či umožnenie navštevovať predmety, ktoré sú predmetom jeho intenzívneho záujmu, čo je zároveň pre tieto deti extrémne dôležitá forma motivácie a možnosť prekonávania ťažkostí v sociálnej oblasti a komunikácii a perspektívy profesného uplatnenia. 

Navrhovaná úprava využívania IVP naproti tomu znamená oveľa náročnejšiu formu začleňovania, potrebu vypracovania IVP, a často aj nemožnosť dodržiavania nastavenia dochádzky žiaka do IVP, nakoľko nevieme vzhľadom na rôznorodé a v čase sa meniace psychické problémy žiaka nastaviť v IVP rozvrh tak, aby bol aj dodržaný. Tento krok bude viesť k tomu, že žiaci budú mať kvantum vymeškaných hodín, kde môže hroziť neklasifikovanie žiaka.

Rozpor s doterajšou praxou:

V usmernení  ministerstva ako aj v článku Inklucentra, ktoré reagovalo na diskusiu na sociálnych sieťach, sa tvrdí, že táto forma individuálneho vzdelávania sa nikdy netýkala žiakov so ŠVVP, ale má byť využívaná iba vo výnimočných prípadoch fyzických ťažkostí, ktoré bránia navštevovať školu. Inklucentrum to pritom tvrdí v priamom rozpore s vlastným starším článkom https://inklucentrum.sk/portal/uprava-dochadzky-ivp-iup-alebo-individualne-vzdelavanie/ kde sa doslova uvádza cit.: 

Pre individuálne vzdelávania žiaka, ktorému dochádzku do školy nedovoľuje jeho zdravotný stav, platí, že na základe žiadosti rodiča a vyjadrenia všeobecného lekára pre deti a dorast alebo odporúčania zariadenia poradenstva a prevencie zabezpečuje vzdelávanie žiaka škola, ktorá rozhodla o povolení individuálneho vzdelávania, a to v rozsahu najmenej dve hodiny týždenne (§ 24 ods. 3 zákona č. 245/2008 Z. z. – staršie znenie zákona). Otvára to možnosť požiadať o domáce vzdelávanie nielen pre deti s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré diagnostikuje lekár, ale aj pre inak zdravotne znevýhodnené deti, vrátane detí s vývinovými poruchami učenia, aktivity a pozornosti, či poruchami správania. Škola je povinná zabezpečiť žiakovi vzdelávanie v rozsahu minimálne dvoch hodín týždenne. Rodič dieťaťa, ktorému podľa vyjadrenia odborníka zdravotný stav neumožňuje účasť na vzdelávaní v škole, nemusí dokladať všetky náležitosti vyžadované v § 24 ods. 5 (nemusí teda napríklad zabezpečiť kvalifikovanú fyzickú osobu, ktorá bude dieťa učiť – to je, aj keď v obmedzenom rozsahu – povinnosťou školy). 

Aj z tejto formulácie je vidno, že táto forma vzdelávania bola dlhoročne odporúčaná a v praxi aj úspešne uplatňovaná. Dátum článku nie je možné zistiť, vieme však že sa naňho odvolávalo Inklucentrum od svojho vzniku. 

Rozpor s finančnými prostriedkami

V prehľadovej tabuľke, ktorá je prílohou Usmernenia, sa uvádza, že škole sa na žiaka, vzdelávaného podľa §24 písm. a) sa prideľuje normatív 30%. Ak však má byť takéto opatrenie iba dočasné, z akého dôvodu sa prideľuje takýto normatív na celý školský rok? 

A druhá otázka k financovaniu: ak bude pre žiakov so ŠVVP/ psychickými ťažkosťami existovať iba možnosť individuálneho vzdelávania na žiadosť rodiča, kde sa prideľuje normatív vo výške 10%, na akej kvalitatívnej úrovni bude škola schopná a ochotná vypracovať IVP a realizovať všetky preskúšania a návštevy v domácom prostredí za sumu 220 eur na rok? Tieto otázky považujeme za legitímne a vyjadrujeme znepokojenie nad ďalším prehlbovaním nerovnosti v prístupe ku vzdelávaniu. 

Riziko zhoršovania psychického stavu žiaka 

V návrhu novely zákona Slovenská komora učiteľov navrhla v pripomienkovom konaní vynechať §24 a) školského zákona – individuálne vzdelávanie zo zdravotných dôvodov zo školského zákona, s odôvodnením že považuje možnosti IVP za dostatočné (rovnako v citovanom článku Inklucentra). Navyše hovorí o tom, že IVP môže byť nastavené až po podporných opatreniach: to znamená, že žiak s psychickými ťažkosťami má najprv prejsť  1. a 2. stupňom podporných opatrení a až keď tieto nepomôžu, má sa prejsť na IVP. Tento proces môže a v realite aj trvá celé mesiace, čo môže mať devastačný dopad na psychické zdravie žiaka. Ide o principiálne nesprávny postup z hľadiska terciárnej prevencie duševných porúch ( u žiakov ktorí majú stanovené zdravotné znevýhodnenie a zažili z toho dôvodu v škole alebo mimo nej akútne psychické ťažkosti) alebo prevencie primárnej – teda predchádzania zhoršeniu stavu žiaka pri neurovývinových odlišnostiach ako je AS/ PAS/ADHD/ADD a i. 

(Reálne sa na nás nedávno obrátila matka, kde poradenské zariadenie nechce doporučiť IV zo zdrav. dôvodov, ktoré stanovil lekár aj psychiater po ťažkostiach, ktoré malo dieťa v 1. ročníku ZŠ. Odôvodňujú to tým, že treba vraj čakať na signály preťaženia. Toto je neprípustný postup, ktorý poškodzuje duševné zdravie žiaka, je hazardom s jeho celoživotným zdravím. Stavy regresu a meltdowny žiakov s AS/PAS môžu trvalo poškodiť ich duševné zdravie a viesť k invalidizácii, rozvoju závažných duševných porúch  a neschopnosti sa začleniť neskôr do pracovného procesu. Poradenské zariadenie nemôže mať nadradené slovo nad lekárske závery!)

Odôvodnenia k tejto zmene prístupu v citovanom článku Inklucentra, ktoré sa intenzívne spolupodieľalo na jeho tvorbe, vychádza z ideálneho, až idealistického predpokladu, že spolupráca medzi školou, rodičom a poradenským zariadením je bezproblémová. Bohužiaľ, tento predpoklad je z našich skúseností úplne nesprávny a zakrývanie či ignorovanie tejto reality nerieši situáciu so stále sa zhoršujúcim stavom duševného zdravia na školách u diagnostikovaných, ale aj nediagnostikovaných žiakov. V prípade Aspergerovho syndrómu a autizmu sa neustále stretávame s neustálou rozsiahlou stigmatizáciou a predsudkami, ktoré vedú ku komunikácii a zaobchádzaniu, ktoré má devastačný charakter na zdravie našich detí. 

U mnohých z nich  práve škola bola spúšťačom psychických porúch a pre rodiča jedinou cestou je hľadanie alternatívy. Žiak s touto formou odlišnosti sa vie a potrebuje socializovať aj inak, postupne, bez nátlaku a v prítomnosti rodiča a nie formou násilnej inklúzie. Tieto deti aj rodiny potrebujú iné služby, služby komunitného charakteru, ktoré im pomôžu zvládať náročné obdobia. Na to je potrebná nadrezortná spolupráca a vytvorenie komplexného systému služieb, po ktorom voláme ako združenie už niekoľko rokov. 

Nie je možné, aby preťažený a personálne poddimenzovaný školský systém suploval komunitné služby v oblasti zdravotníckej a sociálnej. Určite môže  pracovať v oblasti primárnej prevencie, avšak tlak na akéto riešenia bude viesť iba k ďalšiemu zhoršovaniu situácie týchto žiakov a študentov a k začarovanému kruhu. Reálne 47 pedopsychiatrov na Slovensku a skoro žiadne detské ambulantné stacionáre či ďalšie podporné služby pre žiakov aj ich rodiny nemôžu zvládnuť takýto nápor ťažkostí, vyvolaných nevhodným školským prostredím a tlakom. Vzhľadom na zraniteľnosť centrálnej nervovej sústavy týchto žiakov pritom môže byť aj najlepšia vôľa vytvoriť im vhodné prostredie jednoducho zmarená ich esenciálnou hypersenzitivitou, ktorá vedie niekedy až ku kolapsovým stavom už len napríklad z dôvodu veľkosti budovy školy, či počtu žiakov ktoré ju navštevujú, a pohybujú sa v triedach či na chodbách. V praxi napokon aj dieťa, ktoré je nútené chodiť do školy denne, trávi väčšinu času s asistentom alebo špeciálnym pedagógom mimo kolektívu triedy, a očakávať od žiaka, ktorého hlavným oslabením je oblasť komunikácie a sociálnych vzťahov, že sa úspešne začlení do skupiny rovesníkov v takýchto podmienkach je neodborné a neprofesionálne. Povedie to iba k tomu, že žiaci budú síce oficiálne začlenení v školách, avšak budú dlhodobo tráviť čas doma ako chorí, s oveľa vyššou dávkou stresu a záťaže pre nich samotných aj pre ich rodičov.

Diskriminačný charakter usmernenia

Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím ktorý vstúpil do platnosti 25. júna 2010, je nadnárodná právna úprava, ktorá je nadradená zákonom SR. 

V Článku 24 Dohovoru Vzdelávanie sa uvádza: 

Pri realizácii tohto práva zmluvné strany zabezpečia, aby a) osoby so zdravotným postihnutím neboli na základe svojho zdravotného postihnutia vylúčené zo všeobecného systému vzdelávania a aby deti so zdravotným postihnutím neboli na základe svojho zdravotného postihnutia vylúčené z bezplatného a povinného základného vzdelávania alebo zo stredoškolského vzdelávania; 

b) osoby so zdravotným postihnutím mali na rovnakom základe s ostatnými prístup k inkluzívnemu, kvalitnému a bezplatnému základnému a stredoškolskému vzdelaniu v spoločenstve, v ktorom žijú; 

c) sa im poskytovali primerané úpravy v súlade s ich individuálnymi potrebami; 

d) osoby so zdravotným postihnutím dostali v rámci všeobecného systému vzdelávania požadovanú podporu s cieľom umožniť ich účinné vzdelávanie; 

e) sa účinné opatrenia individualizovanej podpory uskutočňovali v prostredí, ktoré maximalizuje vzdelanostný a sociálny rozvoj v súlade s cieľom plného začlenenia.

V celom Dohovore sa nenachádza jediné usmernenie, ktoré by delilo osoby so zdravotným znevýhodnením na akékoľvek podskupiny. Všetky práva musia byť garantované všetkým osobám so zdravotným znevýhodnením podľa ich individuálnych potrieb. 

Ani ministerstvo školstva, ani poradenské zariadenia, ani pediatri nie sú oprávnené meniť status zdravotného znevýhodnenia, ktorý žiak dostal na základe diagnostiky špecialistu, v tomto prípade väčšinou pediatrického psychiatra. Podľa nášho názoru v týchto prípadoch dochádza k porušovaniu Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím a Dohovoru o právach dieťaťa, a to najmä článku 23, odsek 3 kde sa uvádza právo na: „...zabezpečenie účinného prístupu postihnutého dieťaťa k vzdelaniu, profesionálnej príprave, zdravotnej starostlivosti, rehabilitačnej starostlivosti, príprave na zamestnanie a odpočinok, a to spôsobom vedúcim k dosiahnutiu čo najväčšieho zapojenia dieťaťa do spoločnosti a čo najvyššieho stupňa rozvoja jeho osobnosti, včítane jeho kultúrneho a duchovného rozvoja.“

Situácia študentov stredných škôl

Druhou ohrozenou skupinou sú študenti  na spektre autizmu či s inými neurovývinovými odlišnosťami na stredných školách. Tu nie je možné,  aby sa u nich uplatňoval §26 individuálny učebný plán ale rovnako sa v praxi využíva §24a. Podmienky nastavenia návštevy strednej školy vďaka tomuto paragrafu sú flexibilné a študent chodí do školy v rozsahu, ktorý umožňuje jeho psychický stav. Nie je vystavený komisionálnemu skúšaniu, čím sa zabezpečujú jeho individuálne potreby vzhľadom na dané znevýhodnenie. 

Na stredných školách je minimum podporných tímov, chýbajú školskí špeciálni pedagógovia a psychológovia. Na stredných školách je aj problém zostavenia IVP podľa potrieb študenta s dôrazom na jeho potreby. Rovnako chýbajú aj asistenti. 

Mnohí následkom toho vypadávajú zo vzdelávania, pretože namajú vhodne upravenú dochádzku do školy a overovanie vedomostí, a končia doma so základným vzdelaním a na invalidných dôchodkoch napriek dobrému intelektu. Pritom v samotných podporných opatreniach je zavedené opatrenie zamerané na predchádzanie ukončenia dochádzky, na čo slúži práve možnosť individuálneho vzdelávania zo zdravotných dôvodov na základe §24 písmeno a). Jeho vynechaním zo  zákona docielime to, že táto skupina študentov úplne vypadne zo vzdelávacieho procesu. A preto je nutné jednak ponechanie možnosti individuálneho vzdelávania zo zdravotných dôvodov v podobe, ako je uplatňovaná v súčasnej praxi, a tiež zamedzenie tomu, aby sa žiaci a študenti so psychickými problémami nevynímali z daného paragrafu, čo je aj porušením princípu rovnakého zaobchádzania a práva vzdelávať sa formou, ktorá maximalizuje vzdelanostný a sociálny rozvoj. Ich plné začlenenie je vzhľadom na ich dozrievanie často možné až v pracovnom procese, nie v samotnom vzdelávaní, pričom posudzovanie úspešnosti začleňovania v reálnom živote sa odporúča až vo veku 26 rokov, čo je zásadný míľnik ukončenia prípravy na povolanie. 

Vzhľadom na uvedené žiadame: 

1. Zmenu predmetného usmernenia s ponechaním možnosti individuálneho vzdelávania zo zdravotných dôvodov aj žiakom s psychickými ťažkosťami
2. Ponechanie §24 písmeno a) – individuálne vzdelávanie zo zdravotných dôvodov v školskom zákone
3. Vytvorenie nadrezortnej skupiny na riešenie situácie žiakov v spektre autizmu a s ďalšími neurovývinovými odlišnosťami so zahrnutím zástupcov rodičov a tiež samotných osôb s týmto znevýhodnením, ako vyžaduje dohovor OSN o právach osôb so zdravotným znevýhodnením. 
4. Stotožňujeme sa s požiadavkami profesijných združení čo sme vyjadrili aj podpisom viacerých petícií k reforme školstva a novelám  balíka aktuálnych zákonov

S úctou

Viera Hincová a Vladimíra Prokajová

Občianske združenie HANS

Na vedomie: 

Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR

Verejný ochranca práv

Poslanci Národnej rady SR

Komisár pre osoby so zdravotným postihnutím

Komisár pre deti

Štátna školská inšpekcia

Slovenská komora učiteľov

Asociácia súkromných škôl a školských zariadení

Združenie katolíckych škôl Slovenska 

Slovenská pediatrická spoločnosť

Slovenská psychiatrická spoločnosť – Sekcia detskej a dorastovej psychiatrie

Asociácia na ochranu práv pacientov

Platforma rodín detí so zdravotným znevýhodnením

Domáce vzdelávanie na Slovensku

Inklucentrum